Trattatello

Trattatello. Variazioni liberi dal russo
Evelina Schatz

Когда не умирают люди, когда не идёт война, останавливаются часы любви. Тогда наступает русское время: ничего-никто-никуда. Как серебряная паутина мостов оно встаёт над бесконечной равниной. Пешеходов не видно, и нет фонарей, и часы разливаются предметностью Сальватора Дали, и последняя капля красной крови рвётся в Чёрную Дыру, поглощающую незащищённое пространство, обделённое временем или от него освобождённое. Не есть ли это выход в антимиры, где  не существует чумы-творения, и бешенная температура любви и страсти, воли к памяти и цвету становится комнатной и приобретает цвет неосвещённого подвала или в лучшем случае чердака, откуда давно уже вывезли воспоминания детства, не оставив и следа от поисков потерянного времени, где ветхие книги о кораблях не пахнут даже плесенью, а от мещанской бутафории несёт засушенными клопами.

У чумы – цвет потрясения, он отдаёт сознанием ужаса и великолепия конца. Конец как Барокко, как тяжёлая парча. Драпировка её – геологические складки творения мира: в них нет и следа утопии. Утопия прекрасна как война: она жаждет крови. Живительная лимфа. Книга о красном цвете пишется человечеством до самого ухода сознания в чёрное: ноль цвета над вечным покоем. Не вечной остаётся только любовь – камень предкновения преходящего времени или скорее канат, по которому на пуантах смысл проходит как акробат над городской площадью на высоте шпилей готических соборов мира. Они устремляются в ноосферу. Она не суть антипространство. Высота складывается из чистоты и сини, пронизанных золотыми двупалыми лучами вдохновения

Хлебникова и… Эхнатона.

1992


Variazioni liberi dal russo

Quando non muore la gente quando non c’è la guerra si fermano gli orologi dell’amore. Allora il tempo è russo: niente-nessuno-nulla, e sull’infinita pianura, come dei ponti la ragnatela d’argento, il tempo si alza, straniero, veggente. Si allontanano i viandanti, nessun lampione lungo i canali, gli orologi si dissolvono in oggettualità di Salvador Dalì, di lì di Leonardo passi in Conca del Naviglio e l’ultima goccia del sangue rosso – ecco la meraviglia inarca verso il buco nero che assorbe spazio indifeso, sottratto il tempo.

Non sarà questo il varco verso l’antispazio ove la peste-estro non compare, e la furibonda temperatura dell’amore, e la provocazione della passione, e la volontà della memoria e del colore diventano temperatura ambiente,* e ogni cosa acquisisce colore della cantina non illuminata o nel migliore dei casi del solaio da cui da tempo si sono allontanati i ricordi dell’infanzia, senza tracce della ricerca del tempo perduto, e decrepiti libri sulle navi non hanno più neanche l’odore di muffa, e la scenografia piccolo-borghese sa di cimici secche.

Peste – colore di sconvolgimento, cosciente dell’orrore e dello splendore della fine.

La fine come Barocco, come pesante broccato, nel drappeggio pieghe geologiche della creazione del mondo: dell’utopia nessuna traccia. L’utopia scintilla come guerra: vuole sangue. Il libro sul rosso l’umanità scrive finché la coscienza non scompare nel nero: zero colore sulla pace eterna. Non eterno resta solo l’amore – pietra miliare del tempo che passa, o piuttosto di fune si tratta: dove sulle punte il Senso cammina come acrobata: attraversando le nebbie in piazza cittadina all’altezza dei pinnacoli gotici del mondo: corrono verso la noosfera: essa non è antispazio, ma summa altura di candore e di azzurro: il doppio senso di Iside trafitto dal raggio d’oro con due dita isperici dell’ispirazione di Chlebnikov e di Ech-Nathon.

* libro di poesia di Fausta Squatriti

Milano, marzo 1992